Kradnuté (ne)chutí najlepšie

Čo by sa stalo, ak by som si ukradla človeka? Stalo by sa to isté ako sožuvačkou? Po pár rokoch by som si to už nepamätala alebo by som skutočne bolašťastná. Dokázala by som sa tešiť z toho, že je so mnou aj napriek tomu,že ublížil inej žene, na mieste ktorej by som veľmi ľahko mohla raz skončiť ajja? Vlastne sa mi to už stalo a predpokladám, že nie som na svete jediná,hoci sa to asi nie ľahko priznáva. Pýtam sa teda: ako je možné, že sme schopníubližovať iným tými istými zbraňami, ktorými bolo ublížené nám? A je vôbecmožné sa potom tešiť z víťazstva? Pochybujem, aj keď som už razv podobnej „kaši“ bola a to celkom dobrovoľne. Dodnes váham medzitým, či viem alebo nie, čo som vlastne od toho celého očakávala a chcela.Jedno je však isté, šla som do „boja“ na sto percent a tomu úmerné boli ajpocity po prebudení.